V pondelok, 12. februára sme sa vybrali na divadelné predstavenie na Malú scénu. Komédia mala názov „Zo života hmyzu“ a začalo to tak, že prišiel na pódium jeden tulák, ktorého volali človekom. Rozprával o tom, ako si nažívajú rôzne druhy hmyzu – motýle, chrobáky, svrčky, mravce a podenky. Sprevádzal nás potom celé predstavenie.
Každý druh hmyzu pritom pripomínal nejaké ľudské vlastnosti. Motýle znázorňovali vlastnosť – prelietavosť od jedného k druhému. Motýlie ženy zvádzali mužov a akože „prelietavali“ od jedného k druhému.
Boli tam aj cvrčkovia, ktorí sa chceli nasťahovať do prázdneho domu po predošlom obyvateľovi, ktorého zjedol deň pred tým vták. Potom tam bola aj larvička, ktorej dávali jesť aby vyrástla.
V ďalšom dejstve prišiel na scénu chrobák hovnivál aj so svojou ženou, ktorí si pred sebou tlačili veľkú guľu. Predstavovali vlastnosť – chamtivosť, keďže im nestačila len jedna, ale chceli aspoň dve alebo tri.
Potom prišli na scénu mravce, ktoré boli veľmi usilovné a nič iné nerobili, iba stále pracovali. Ako dnešní workoholici. Bola tam aj trojica mušiek svetlušiek, ktoré tancovali, ale keďže žili iba krátko, jedna po druhej umierali.
V krabici čakala larva kuklička, ktorá čakala, kým sa vyliahne na svet. Svrčky sa hádali kvôli jedlu a dokonca sa v scénke aj strieľalo! Bolo to veľmi napínavé a zábavné.
A na záver si prečítajte krátku anketu – „Čím ťa dnešné predstavenie zaujalo/pobavilo?“
Beátka: „Mne sa páčili tie motýle, ako sa zvádzali a tancovali na javisku“.
Ivica: „Ja som sa zľakla, keď vystrelil ten chrobák z pištole. Bolo to také nečakané“.
Kika: „Podľa mňa bolo pekné celé predstavenie – herci, hudba, kostýmy aj tanec motýľov a víl. Nepáčila sa mi smrť tých dvoch cvrčkov. To boli pre mňa silné emócie. Páčili sa mi svätojánske mušky. Ani to strieľanie mi nevadilo“.
Romanko: „Podľa mňa boli pekné mušky, podenky aj motýle. Ale keď na začiatku blikalo to svetlo a hrmelo, to mi vadilo. Inak sa mi to celé páčilo“.
Michal, Ivica a Tomáš D.
