V piatok, 22. septembra sme išli vlakom do Trenčína. Konal sa tam 22.ročník Výtvarného salónu, na ktorom sme vystavovali aj my svoje práce.
Ja som tam išiel spolu s mamou. Išli s nami aj Beátka, Ľubka, Janka a Jankina mama. Cesta vlakom nám trvala asi hodinu a pol. Vozeň bol pekný a čistý. Lístky na vlak sme mali už vopred kúpené. Cesta nám ubehla rýchlo. Keď sme prišli do Trenčína, tak sme ešte čakali na autobus č.24, ktorý nás doviezol do obchodného centra Laugaricio, v ktorom sa výstava konala. Cestou sme videli aj Trenčiansky hrad. Výstava bola vo vestibule obchodného centra. Bolo tam veľa obchodov, podobne ako u nás. Hneď pri vchode boli naaranžované naše obrazy a keramika. Keďže sme tam prišli skôr, ešte sme si zašli do cukrárne na zákusok a kávu. A potom to o 14.hodine začalo. Celý program moderovala pani Stefi Nováková. Pozreli sme si tam všetky vystavené práce. Potom bolo vyhodnotenie. Janka s Beátkou prebrali ocenenie za kolektívnu prácu „Pocta Legerovi“, ja s Romankom som získal ocenenie za keramické „Hudobné trio“ a Romanko cenu jednotlivca za obraz „Môj iný svet“, ktorý maľoval s našou výtvarníčkou Šarlotkou.
Okrem nás boli ocenení aj ľudia z iných zariadení za rôzne zaujímavé a pekné výtvarné práce. Na výtvarný salón sa prišla pozrieť aj Jankina babka, ktorá býva v Trenčíne. Aj jej sa výstava veľmi páčila. Niektoré obrazy som si aj odfotil. Program skončil asi okolo tretej. Potom ešte bolo pohostenie a chvíľu sme sa rozprávali. O pol štvrtej sme už museli ísť autobusom na vlakovú stanicu, pretože nám išiel za hodinu vlak naspäť do Bratislavy. Janka ešte ostala s mamou u babky v Trenčíne na návštevu.
Aj cesta späť bola dobrá. Prišli sme v poriadku. Všetci sme boli spokojní a tešili sme sa z pekných zážitkov a vecí, ktoré sme si zo salónu odnášali.
Michal
