Na služobnú cestu do Nemecka sme išli 15. augusta dvoma autami, lebo nás bolo 12, a tak sme si museli auto pre 9 ľudí požičať. Okrem mňa sa tejto zaujímavej cesty za poznaním zúčastnili: Evka so svojou mamou pani Olejárovou, ktorá nám robila prekladateľku, sociálna pracovníčka Janka, môj pán majster zo stolárskej dielne Ferko, náš masér Braňo, potom Zuzana, Beáta, Silvia, druhá prekladateľka Zuzana, tretia Zuzka – naša pani predsedníčka a naša pani riaditeľka Jana.
Cesta nám trvala dosť dlho, ale robili sme si prestávky, tak sa to dalo vydržať. Išli sme cez Slovensko, Česko až do Nemecka. Konečnou zastávkou bolo mestečko Tarthun, kde sme dorazili o 20.hodine. Keď nám pridelili izby, tak sme sa vybalili. Ubytovanie sa mi veľmi páčilo. Býval som na izbe s Braňom a pánom majstrom.
Okrem dopoludňajšieho programu, ktorý nám pripravilo vedenie Lebenshilfe, sme si každý večer pripravili aj niečo naše, pre rozptýlenie. Mali sme disko, grilovačku a naučili sme sa hrať hru mikádo. Niektorí z nás skladali aj puzzle. Ani tu som však nezabúdal na svoju rannú rozcvičku. Raňajky sme mali o 8. hodine, tak som si musel privstať, aby som to stihol. Obed bol okolo 12., podľa toho, aký sme mali program a večerali sme o 18. hodine v našej ubytovni. Program nám pripravili veľmi bohatý, určite aj preto, že ide o veľkú organizáciu a oni chceli, aby sme videli čo najviac a aby sme sa od nich niečo naučili. Myslim si, že sa chceli aj trochu pochváliť, ako každý. A mali sa naozaj čím. Trochu to u nich funguje ako u nás, v tom, že najskôr invalidný záujemca o prácu prichádza do strediska, podobnému tomu nášmu – rehabilitačnému, kde získava ďalšie zručnosti, ktoré sú dôležité pre jeho budúce zamestnanie. Neskôr si môže vybrať prácu, v ktorej ho vyškolia a potom prechádza do chránenej dielne, ktorú si vyberie. Videli sme dielne: stolársku, ktorá ma s pánom majstrom veľmi zaujala, sviečkársku, keramickú, kováčsku, konštrukčnú, žehliareň a práčovňu. Všetci, ktorí tu pracujú sú zamestnanci a je ich veľa, oveľa viac ako u nás. Bolo vidieť, ako ich práca baví. Mohli sme si vyskúšať urobiť svoju sviečku a tú si zobrať na pamiatku domov. Boli sme sa pozrieť aj v chránenom bývaní, ktoré sa nám veľmi páčilo. Zo začiatku bývajú všetci v cvičných bytoch, kde si to vyskúšajú za pomoci asistenta, ktorý im pomáha a učí ich všetko, čo musia vedieť a neskôr sa už môžu osamostatniť. Na návštevu nás pozvali aj manželia, ktorí si byt sami zariadili a boli nato veľmi hrdí. Súčasťou programu bola aj návšteva ZOO, v ktorej sú tiež zamestnaní ľudia s postihnutím, ktorí sa starajú o zvieratá, upratujú chodníky a obsluhujú v malej kaviarni. V zoologickej záhrade sme videli papagáje, ktoré na nás robili nálety, lebo sme mohli vojsť do klietky. Pustili nás aj do pavilónu s opicami a tam v strede, bolo jazierko s farebnými kaprami. Mohli sme si pohladiť aj malé prasiatka a kŕmiť poníkov a ovečky.
Jeden deň sme boli na výlete v meste Magdeburg, kde sme si pozreli historické centrum a poprechádzali sa po modernejších častiach, kde sme si v kaviarni dali kávu s domácim koláčom. Pobyt v Nemecku sa nám všetkým veľmi páčil, odchádzali sme plní zážitkov a ďakujeme vedeniu Lebenshilfe, že nás pozvali a ukázali nám, kde ich zamestnanci so zdravotným postihnutím pracujú, ako bývajú a všetci sme cítili, že sú tu šťastní.
Michal Novotný
